„Lidé v nouzi nepotřebují až tak moc peníze. Oni potřebují naše oči, ruce, nohy, srdce…“
– Matka Tereza
Určite tu nie som od toho aby som niečo zviditeľnovala nato sú známe osobnosti a média. Ani nemám tú silu ale bola by som rada ak by sa to dostalo aspoň k jednému z Vás. V jednom rozhovore s pani Jitkou Čvančarovou som si vypočula, že ludí s chorobou motýlích krídel sociálne vylúčenie bolí ďaleko viac. Peniaze sú fajn, sú skvelé ako prostriedok k pomoci. Bez peňazí by sme neošetrili ani jediného pacienta či už s ťažkou chorobou ako je choroba motýlích krídel, leukémie, ľudí s cystickou fibrózou atd. tak ale ani jediného pacienta na internom oddelení. A preto sem dávam tento krásny citát od Matky Terezy, ktorý hovorí za všetko.
Peniaze sú prostriedok aby sme pomohli, ale ta láska, slovo, kamarátstvo, čas ktorý pacientom dávame je omnoho dôležitejší. Veľa krát som sa behom stáži stretla s ľudmi na lôžkovom oddelení, ktorí len túžili aby sa s nimi niekto porozprával aby sme vypočuli ich život, ich trápenie, ich bolesti ale aj radosti.
Lékarov je málo, pacientov je veľa a času je veľmi málo, ja to chápem a vidím na oddeleniach, ktorými ako študentka prechádzam ale aj napriek tomu si myslím a verím, že ten čas na tu ľudskosť by sme si mali nájsť. Čas na bolesť, ktorá je naproti nám, ktorá netúži ani tak po oddbornosti ako po vypočutí a chápaní, že v bolesti a na lôžku si prajeme aby sa svet točil okolo nás a náš lékar bol samotný Boh.
Musíme ostať v prvom rade človekom a až potom lékarom, pretože nikdy nevieme kedy sa minca obráti a my budeme túžiť po tom aby si ten čas našli pre nás.
Ano, človečina sa vytráca...pekný článok... ...
Celá debata | RSS tejto debaty